(1885 Arad – 1958 Bratislava)

Štúdium

Alexander Albrecht – skladateľ, dirigent a pedagóg – získaval prvé vedomosti o hudbe u bratislavského dómskeho organistu Karla Forstnera. Počas štúdií na Kráľovskom maďarskom katolíckom gymnáziu (objekt dnešnej Univerzitnej knižnice na Klariskej ulici v Bratislave) sa zoznámil s Bélom Bartókom a Ernőm Dohnányim.  V rokoch 1904-1908 študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti – kompozíciu u Hansa Koesslera, hru na klavír u Istvána Thomána, a Bélu Bartóka, dirigovanie u Franza Szandtnera a komornú hudbu u Davida Poppera. Súbežne absolvoval v Budapešti štúdium práva.

Profesionálny život

Od roku 1908 bol organistom Dómu sv. Martina v Bratislave, roku 1921 sa stal dirigentom Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina a riaditeľom Mestskej hudobnej školy. Mal nesporné zásluhy na skvalitnení interpretačného umenia spolku a uvádzaní diel hudby 20. storočia v rámci bohoslužieb i verejných koncertoch. Alexander Albrecht zastával oba posty až do rozpustenia spolku a školy roku 1942 resp. 1952. Svojim pedagogickým pôsobením v dome regenschoriho najskôr na Lodnej 12 a neskôr na Kapitulskej 1 ovplyvnil profesionálny rast mnohých slovenských skladateľov a interpretov mladej generácie.

Tvorba

Albrecht patril k prvým skladateľom 20. storočia z územia dnešného Slovenska, hudba ktorého rezonovala v zahraničí. Jeho jazyk a štýl vychádzali z nemeckej romantickej tradície (Brahms, Reger), neskôr ich obohatil o prvky impresionizmu a expresionizmu. Bol syntetikom s osobitým citom pre formu budovanú prostredníctvom variačného rozvíjania.

Kľúčovú oblasť v jeho tvorbe predstavuje komorná hudba (Klavírne kvinteto, Sláčikové kvarteto D dur a i.) a piesňová tvorba (Rosenzeit, A szépség himnusza, Tri básne z cyklu Das Marienleben a i.). Tvorba z rokov 1925-45 prezrádza príklon až k atonalite a ideálom novej vecnosti (Sonatína pre 11 nástrojov, Tobias Wunderlich, Cantate Domino a i.). Posledné obdobie (1946-1957) charakterizuje zjednodušenie jazyka, príklon k neoklasicizmu a folklorizmy (Variácie, Šuhajko, Koncertantná suita pre violu a klavír).

Alexander Albrecht bol osobnosťou s hlbokými znalosťami z oblasti literatúry, dejín umenia i práva. Mal blízky vzťah k prírode ako nevyčerpateľnému inšpiračnému zdroju umeleckej tvorby a úctu k výtvorom ľudského umu. Jeho bohatá literárna a esejistická tvorba je zdokumentovaná a dostupná v publikácii Albrecht, A.: Túžby a spomienky. Hudobné centrum 2008. Uvedená publikácia obsahuje aj štúdiu o Alexandrovi Albrechtovi z pera Vladimíra Godára, ktorý bol editorom knihy.